Pred 460 rokmi sa narodil anglický filozof Francis Bacon

Doba, v ktorej Bacon žil a tvoril, bola obdobím veľkých ekonomických zmien. Nový spoločenský poriadok, ktorý vznikol po tzv. buržoáznej revolúcii v Anglicku, vytláčal nielen feudálne výrobné vzťahy, ale spôsobil aj revolúciu v duchovnom živote. Nemohol sa totiž uspokojiť so stredovekým scholastickým spôsobom myslenia.

Bacon patril k veľkým kritikom stredovekej scholastiky, zdogmatizovaného aristotelizmu, platónskeho idealizmu, ale aj agnosticizmu skeptikov. Podľa neho je človek služobník a vykladač prírody a môže vykonať a vedieť len toľko, koľko na základe skúseností alebo rozumom odpozoroval z poriadku prírody. Viac podľa Bacona nevie a nemôže.

V snahe oslobodiť vedu a filozofiu od teológie zaviedol Bacon koncepciu dvoch právd: jedna je vecou vedy, druhá teológie. Veda a filozofia majú podľa Bacona skúmať prírodu, poznávať a odhaľovať zákony hmotného sveta a poznatky využívať v záujme ľudského života. Objektom záujmu teológie má byť zasa výlučne iba Boh.

Francis Bacon sa narodil 22. januára 1561 v Londýne v rodine vznešeného lorda, strážcu veľkej pečate kráľovnej Alžbety I. Už ako dvanásťročný začal študovať na prestížnej Cambridgeskej univerzite, kde sa prejavoval ako vynikajúci študent chápajúci potrebu reformácie vedy. Vo vzdelávaní pokračoval po boku anglického vyslanca aj v Paríži. V roku 1579 sa vrátil do Anglicka a pripravoval sa na právnickú kariéru, nakoniec však dal prednosť politike. Stal sa členom parlamentu a získal čestný titul radcu a mimoriadneho advokáta kráľovnej Alžbety I.

Aj počas vlády kráľa Jakuba I. úspešne stúpal po kariérnom rebríčku, pôsobil ako generálny advokát, strážca pečate a nakoniec ako lord kancelár. V roku 1621 ho kráľ vymenoval za vikomta St. Alban. No v tom istom roku ho obvinili z úplatkárstva a zbavili všetkých úradov a pôct. Potrestali ho pokutou 40.000 libier šterlingov a krátky čas strávil vo väzení v londýnskom Toweri. Vďaka svojej obľube u Jakuba I. ho prepustili. Následne sa venoval už len štúdiu, vedeckému bádaniu a práci na filozofických spisoch.

Podľa Bacona je základom poznávania zmyslová skúsenosť, pozorovanie a experiment. Vedec či filozof sa však nemôže obmedziť len na zbieranie faktov, ale zmyslové údaje musí zovšeobecňovať a pomocou kauzálnych súvislostí dospieť k pravdivému poznaniu.

Pri poznávaní odporúčal Bacon vo svojom diele Nové Organon (Novum Organon, 1620) induktívnu metódu, teda postup od jednotlivého k všeobecnému. Jedine táto metóda privedie podľa neho človeka k novým objavom a chráni ho pred ilúziami či predsudkami, ktoré nazýval idolmi. Tie rozdeľoval na idoly rodu (kmeňa), idoly jaskyne, idoly trhu a idoly divadla. Idolmi rodu sú chybné predstavy človeka, ako napríklad rôzne antropomorfné domnienky, hľadanie konečných príčin či absolutizovanie poriadku vo svete. Druhý typ predsudkov - idoly jaskyne - sú podmienené výchovou, spoločenským prostredím alebo charakterom jednotlivca. Tretí druh idolov - idoly trhu - vyplývajú z nesprávneho používania a chápania pojmov. Idoly divadla súvisia podľa Bacona zasa s nekritickým preberaním cudzích názorov.

Svoju predstavu o ideálnej spoločnosti načrtol Bacon v utopickom spise Nová Atlantis (1626), v ktorom rozvinul myšlienku pretvárania celej spoločnosti pomocou vedy a techniky. Bacon v utópii zobrazil hospodársky rozkvitajúcu ideálnu spoločnosť, v ktorej je život organizovaný Šalamúnovým domom - akousi akadémiou vied.

Význam Francisa Bacona v dejinách myslenia spočíva v tom, že jednoznačne preniesol pozornosť z teológie na prírodné vedy a snažil sa prebudovať celé ľudské poznávanie (poznanie). Svojim dielom načrtol nové perspektívy pre obnovu vied.

Všestranný mysliteľ Francis Bacon, ktorého myšlienky ovplyvnili viacerých po ňom nasledujúcich filozofov, zomrel 9. apríla 1626 v rodnom Londýne.